Vytlačiť

{fwgallery id:429} Ako sme sa dohodli, tak sme urobili. Naozaj o siedmej ráno v sobotu sme z Ľadovne vyrazili za potápaním na Moravu na Marcelovom Opli. Do lokality, ku ktorej sa viaže množstvo krásnych spomienok všetkých „starších“ potápačov Hippocampusu. 

Chodili sme tam zvyčajne na celý víkend a spali v našom „burizóne“ (Škoda 706 RTO Špeciál), alebo v našich veľkých klubových stanoch, vykurovaných „bufíkmi“, potápali a potápali, kŕmili sa špecialitami, ktoré pripravovali naše vodné víly, po večeroch popíjali pri ohníku či v neďalekej krčme s množstvom potápačov z iných klubov a počúvali neuveriteľné životné príbehy.

Žiaľ, tento raz to nebola akcia s mnohopočetnou účasťou od detí po tých skúsenejších, ako v minulosti, ale len tých, ktorí tvoria v súčasnosti najaktívnejšie jadro – Marcel, Vlado a ako pedagogický dozor Svaťa. A išli sme len „na otočku“. Počasie sa meteorológom podarilo odhadnúť bohužiaľ správne a tak nám pršalo. Nevadí. Pod hladinou je aj tak mokro. 

{fwgallery id:432} Cesta trvala tak ako hovorilo GPS - aj pri troch zdržaniach na miestach, kde opravujú cesty – tri hodiny. Krátko po desiatej sme zaparkovali pri lome a začali sa chystať do vody. Spolu s nami tam bolo osem osobných áut z ČR a Poľska. Ich počet sa postupne začal zvyšovať. Na Morave mali na šťastie vybavené lepšie počasie a tak nepršalo, dokonca pomedzi oblaky presvitalo slniečko. Obliekalo sa nám super, pretože sme sa nepotili.

Do vody sme sa dostali po dôkladnej príprave po jedenástej hodine. Dohľadnosť na mieste vstupu sa vďaka intenzívnemu pohybu potápačov pohybovala od 0,5 do 1,5 m. Teplota vody na povrchu 14°C postupne klesala a v hĺbke 20m sa chvela na 6°C. Už to začínalo byť cítiť. Pozreli sme si zvyšky karosérie, (kdeže je pôvodné auto), kôš s materiálom, „potápača v kleci“, Permon a dostali sme sa k drevenej konštrukcii. Vtedy Marcel ohlásil problém s uchom a tak sme sa po dvanástich minútach ponoru z hĺbky cez 23m pobrali naspäť. Práve sa začala voda „otvárať“ a dohľadnosť sa zväčšila na 5-6m... 

Na plošine, ktorá je 4,8m pod hladinou sme urobili bezpečnostnú dekompresnú zastávku. Ponor nám vyšiel na 23 minút. Pri vyzliekaní a sušení výstroja sme okoštovali nie celkom zrelé čerešne, dojedli zásoby. V pohode sme sa pobalili a nastúpili cestu do bežného života, cez nestrážené hranice. Ešte spoločné foto.
Bolo to fajn. Najmä, ak nás Marcel bezpečne doviezol spokojných domov. Vďaka. Ta zase příště!

Fotogaléria


 

Prečítané: 4594x