12 tipov (dobre mienených rád)
AKO SI UROBIŤ POTÁPANIE JEDNODUCHŠÍM, LEPŠÍM
(najmä pre začínajúcich potápačov)
1.Potápanie je predovšetkým “RELAX“. Kto hľadá adrenalin – vybral si nesprávny šport. Keď sa ponoríme pod hladinu, všetky starosti a problémy, ktoré existujú nad hladinou tam musia zostať ! Sme len My, náš dych, náš vztlak, náš výstroj – ktorý nám umožňuje vznášať sa v priestore, v stave beztiaže… (keď už máme zvládnuté základy). PRETO si nenechajte skaziť ponor obavami, že niečo pokazíte svojmu buddymu (každému z nás sa to určite stalo a preto máme pochopenie… Ak NIE – nájdi si lepšieho buddy-ho! )
2.Nebuďte samoľúbi – NIKDY ! Aj keď máte už veľa skúseností, oveľa viac ako Váš buddy, nikdy nepodceňujte predponorovú prípravu, či bezpečnostnú kontrolu pred ponorom ! Aj keby ste mali nechať čakať celú skupinu ! Vždy dodržiavajte bezpečnostné pravidlá ! Vždy ! Bezpečnosť na prvom mieste !
3.Je potrebné si uvedomiť, že čím viac poznatkov o nejakej problematike získate, tým viac si uvedomíte, že o tom vlastne viete veľmi málo… To je v poriadku. Treba sa učiť postupne a hlavne trénovať a trénovať !
4.Udržujte svoju pozornosť na svojom vztlaku. To je elementárne! Vnímajte polohu svojho tela. Vnímajte, čo s Vami robí Váš nádych a čo s Vami robí výdych ?! Uvedomte si, že ste súčasťou toho komplexu, ktorý tvorí Vaše Telo s Vašimi pľúcami, dutinami a Vašej výstroje so zásobníkom dýchacieho plynu, kompenzátorom vztlaku, záťažou… Ste jedna prepojená sústava a Vašou úlohou je udržiavať tento komplex v neutrálnom vztlaku. Počas celého ponoru. Sústreďte sa na to !
5.Zvládnutie vztlaku je najdôležitejšia zručnosť potápača. Spočiatku máme pocit, že potrebujeme neustále dopúšťať vzduch do kompenzátora vztlaku, aby sme nepadli do hĺbky, ale potom zistíme, že musíme vzduch zo žaketu, či krídla vypúšťať, aby nás nevytiahol hore… Treba si uvedomiť, že aj objem našich pľúc, ich naplnenie nádychom a ich vyprázdnenie výdychom musíme zahrnúť do sústavy ovplyvňujúcej náš vztlak… Musíme sa naučiť pracovať aj s našim dychom. A ešte musíme mať na pamäti, že celý náš komplex/sústava pohybujúci sa vo vode, toto teleso s objemom nášho tela a výstroje – MÁ určitú ZOTRVAČNOSŤ ! Teda aj zmena objemu/vztlaku sa prejaví s určitým oneskorením ! A to je skutočnosť s ktorou sa musíme naučiť pracovať. Preto je tréning v malej vode na bazéne najdôležitejší !
6.Všetko je otázkou PRAXE ! Čím viac času strávite pod hladinou, tým lepšie Vám to pôjde. Nebuďte na seba zbytočne nároční, doprajte si čas a trénujte. Iba čas strávený pod hladinou Vám pomôže byť lepšími vo zvládaní potápačských zručností. Len viac ponorov z Vás urobí lepších potápačov.
7.Neplýtvajte energiou – nerobte zbytočné pohyby ! Každý zbytočný pohyb (každý neefektívny pohyb) znamená vyššiu spotrebu dýchacieho plynu. Hlavne potápači NIE SÚ PLAVCI – NEpoužívajú ruky ! Ani pri pohybe dopredu, ani pri otáčaní… (efektívny pohyb vo vode je tiež zručnosť nadobudnutá praxou a tréningom. Zamyslieť sa nad žabím kopom a technikami od neho vychádzajúcimi)
8.Neinvestujte do nákupu výstroja (okrem masky, šnorchla a plutiev). Môžete potápať s požičanou výstrojou a vyskúšať rôzne druhy výstroje a až oveľa neskôr, keď budete mať jasno v tom, kedy a kde sa budete potápať, Vám skúsenejší potápači poradia. Nič neunáhlite. Ušetríte kopec peňazí, ak si nenakúpite výstroj, ktorý potom budete problematicky pod cenu predávať. Keď sa Vám niečo zapáči a chceli by ste to vo svojej výstroji, spýtajte sa načo to používa, ako veľmi je to praktické (a potom si položte otázku, či toto skutočne POTREBUJEM ?!?). Kde kto si niečo kúpi a potom zistí, že je to nepraktické, ale stálo to peniaze a tak čo s tým… Platí zásada – čo na ponor nepotrebujem, do vody neberiem !
9.Buďte spoločenský. Čo zasejete – to zožnete. Nehanbite sa zhovára sa s ostatnými potápačmi o všetkom, čo Vám nie je jasné (teda hlavne v potápaní). Všetci sme raz začínali a mnohým preblesla mysľou myšlienka, či to nie je hlúpe, alebo nebodaj trápne sa na niečo také spýtať ?! NIE – NIE JE ! Potápanie je aj o biológii a jej súčasťou je aj vylučovanie. A aj to sú témy, aj tam prebiehal výskum a vývoj výstroja sa prispôsoboval…
10.Keď môžete, zúčastňujte sa potápačských výletov. Slnko, more, nádherná príroda, nové zážitky ale hlavne niekoľko ponorov denne. Kvôli tomu tam jazdíme. Toľko skúseností za krátky čas… A zas je dôležité, že v rámci debrífingu, hoc aj neformálneho zhovárania sa o ponore, čo sa mi páčilo, čo ma stresovalo, čo si myslím, že niekto neurobil a mal… Vždy sa nehanbiť rozoberať nejasné aspekty ponoru… Ale nezabúdať, že existujú bezpečnostné pravidlá a tie sa dodržiavajú a o ich nevyhnutnosti nie je potrebná diskusia. O všetkom ostatnom ÁNO. Robte to !
11.Počet certifikácií, počet rokov potápania ani iné počty nemusia byť zárukou skúseností a už vôbec nie zárukou, že odovzdávané informácie sú relevantné v danom čase. Preto počúvajte s otvorenou mysľou a vždy si vyhľadávajte informácie z rôznych zdrojov. Skúsenosti pramenia z času stráveného pod hladinou v danom období a podľa možnosti za rôznych podmienok. Niekto kto je skvelý v nejakom prostredí, môže mať problémy v inom prostredí a nemusí vôbec tušiť, že ani jeho výstroj sa do daného prostredia nehodí…
12.Veďte si záznamy. Evidenciu ak chcete. Jednak čo sa výstroja týka. Najmä záťaže. Aby ste vedeli s odstupom času, koľko k tomuto konkrétnemu neoprénovému (či trilaminátovému, alebo inému) obleku s týmito plutvami (do ktorých príde neoprénová ponožka a botička) potrebujem záťaže a či v Sladkej, či Slanej vode. Robte si zoznamy, čo všetko na potápačský výlet beriete zo sebou. Nie čo všetko ste si zbalili, ale práve po návrate treba vyhodnotiť, čo mi chýbalo – doplniť hneď do zoznamu a naopak, čo som bral zbytočne – hneď vyškrtnúť ! Pomáha to. O toľko menej stresu za to určite stojí !
Peter Čičman inštruktor CMAS I**
Inšpiráciou pre napísanie tohto článku bolo video od Thomasa Hughesa, profesionálneho inštruktora potápania zo Spojených štátov Amerických, na jeho Youtub-ovom kanáli.
